8 My name is Nobody

Prave dospavam poslednu nocnu sichtu v Polstare, ked ma budi zvonenie mobilu. Na druhom konci linky sa mi predstavuje zenska z agentury Elizabet Michael, do ktorej som nedavno poslal svoj zivotopis. Totalne vymlety jej vysvetlujem o aky typ prace mam zaujem. Rozhovor ukonci s tym, ze sa mi ozvu ked niecu vhodne pre mna najdu. Hned ako zlozim telefon si uvedomim, ze som musel vyzerat ako totalny idiot, pretoze som stale hapkal a moj hlas musel zniet akoby som noc pred tym vyfajcil aspon sto jointov a vypil tisic poldecakov. Rozhodol som sa, ze to tak nenecham a osobne im vysvetlim, ze aky som skvely a bajecny pracant v oblasti administrativnych prac. Na jednej z ulic v centre nachacam agenturu. Zadychany leziem na druhe poschodie a s kropajmi potu na cele vchadzam na recepciu. Snazim sa zufalo vysvetlit, ze co chcem a ze som telefonoval s nejakou tetou a podobne... Recepcna ma nastastie pochopenie pre magorov ako som ja a odbieha do officu. Po chvili sa vracia spat a pyta sa, ci mozme urobit seriu testov na data entry a type writing. Samozrejme suhlasim, teta ma ponuka poharom vody a ja sa pustam do setu piatich testov. Nahadzujem data do tabuliek, prepisujem texty a podobne voloviny , ktore som v poslednych deviatich rokoch robil takmer kazdy den. Ked test ukoncim, nedotykam sa ziadneho enteru ani nicoho podobneho a uspesne sa vyhnem trapasu z Manpoweru. Z kanclu prichadza slecna a predstavuje sa ako Carry. Preventivne sa na jej meno opytam este dvakrat. Checkuje zivotopis a pyta sa, ci uz mam National Inssurance Number a ostatne doklady, aby ma v pripade potreby zaregistrovali. Na cislo poistenia este stale cakam, ale kazdu chvilu by malo prist, takze hovorim, ze neni problem. Lucime sa s tym, ze ked bude nejaky vhodny job, tak sa mi ozvu. No a cakam dodnes...

Co s nacatym dnom? Hovorim si, ked vyjdem z agentury. Preventivne este zajdem ukazat myself do materskej agency ale nic nove sa nedozvedam. Chvilu sa tulam mestom. Neviem preco, ale vzdy tam, kde je najviac ludi pocitim akutnu potrebu mocit. V duchu dakujem existencii Nakupnych centier. Nakupne centra maju jednu skvelu vyhodu. Nerad v nich nakupujem, ale da sa tam zadarmo vysrat aj vystat. Myslim, ze keby nebolo zachodov, tak by vacsina z nich skrachovala. Takze namierim si to standardne do najblizsieho obchodaku, ktory sa vola Broad Marche a jednou z mala ciest, ktore uz dobre poznam si to siniem k najblizsim toaletam. Ked splachujem citim sa ako Fenix a opat ziskavam pocit sebaistoty. Najblizsi vychod je na dosah, ked ma zastavuje nejaka dievcina. Chvilku trva kym zistim, ze predava kozmetiku v jednom z kioskov. Pyta sa, ci mam chvilu cas. Hovorim, ze samozrejme, ved zeny ma tu len tak nezastavuju, ale ze nehovorim dobre anglicky. Ona vravi, ze to nevadi a hned mi ponuka niektory zo skvelych kozmetickych pripravkov. Ja sa len pousmejem a hovorim, ze dakujem, ale ze nie. Skusa menit taktiku a pyta sa, ci si kremujem ruky a ze kde pracujem. Inu ja ze pracujem v sklade a ukazujem jej moju vtedy este ukazkovo hladku pokozku na rukach a dodavam otazku, ci vyzeram ako metrosexual so sklonmi ku kremovaniu. Zjavne som jej vyrazil tromf z ruk, ale nevzdava to. Kedze ja som na kremovanie nevhodny, tak sa pyta sa, ci tu nemam nejaku zenu mojho zivota, frajerku , priatelku, ktorej by som kupil skvely darcek v podobe super kozmetiky? No a ja hovorim, ze nie. Nemam tu nikoho takeho. A ona, ci ani mamu alebo setru tu nemam? A ja ze nie. Ked dodam, ze som tu sam a nemam tu nikoho a ze moje meno je Nikto, tak dievcina smutne povzdychne a ja cakam, ze mi navrhne sobas. Nic take sa vsak nedeje, ale lucime sa druzne s tym, ze ked dostanem lepsi job, tak jej nejaky krem kupim. Bliziac sa k vychodu mi hlavou prebehuju tragikomicke asociacie a aj preto, ze je piatok ja sa nachvilu opat citim ako Robinson...

Nasledujuce tyzdne travim v Lighthouse, takze nemam cas mysliet na blbosti a priebezne riesim svoje vnutorne otazky a podobne dristy. Cas mi bajecne leti a do vianoc zostava uz len niekolko tyzdnov ked sa dozvedam, ze "no work tomorow...". Super. Nakolko som konecne vyfasoval inssurance number, navstevujem Carry v agenture Elizabeth Michael a Michaela v agenture Thorn Baker. Na ulici je mnoho ludi a mne znova treba mocit, tak odbieham do BroadMarche, aby som nadobudol pocit sebaistoty. Minam kiosk s kozmetikou, ale nikde nevidim moju znamu-neznamu. Zrazu vsak zacujem ako niekto na mna vola, ze "hallo, excuse me..." a obdalec na mna mava "kremistka". Prichada ku mne a pyta sa, ci si na nu pamatam, ze sme sa minule uz bavili, a podobne. Ja, ze samozrejme ano, a ze stale nemam novy job a stale cakam na svoju prilezitost. Trochu este cosi podristame, ale ja uz naozaj musim utekat na zachod, lebo postaty by som domov nerad isiel. Vykonam co treba, splachujem a napada ma, ze uz dlhsiu dobu zhanam normalny krem po holeni, pretoze to farebne co som si naposledy za par supov kupil, je sice vonave, ale stipe to ako svina a mam z toho suchy a cerveny krk. Vraciam sa teda ku kiosku a pod nohy sa mi vrha druha z dealeriek. Malucka a salena, skacka okolo mna ale ja jej vysvetlujem, ze ja uz svoju dealerku mam. Situaciu zachranuje znama-neznama a salena malucka sa ztahuje z boja. Vravim jej teda, ze sice som Nobody, ale aj ten sa musi holit a ja hladam nieco normalne po holeni, co nestipe. Zenska reaguje frisno a vytahuje modru, ako o chvilu zistim, carovnu flasticku. Presviedca ma, ze je to super vecicka a ze taky balzam po holeni som este nemal a uz si ho aj dvava na ruky a potiera mi tou vecou krk. Vduchu sa modlim, aby mi to nevotrela do oci, ale nic take sa nedeje a ja zistujem, ze ta vecicka velmi prijemne vonia. Pytam, sa ze kolko to stoji. Ona, ze patdesiatpat libier. Prevraciam oci a predstavujem, co vsetko si mozem za to kupit. Ubezpecujem ju, ze balzam je super, ale ze predsa je to len vela a ja som z domu zvyknuty na Barbuss, takze bohuzial. Dodavam ale, ze jej osobny pristup sa mi paci, lebo pre biznis je dolezity a ze coskoro z nej bude isto jeden z najlepsich dealerov. Na chvilu sa zastavi, vybera papierik a pero a cosi tam pise. Sakra, ona mi snad dava svoje cislo. Pozriem na papierik, cislo tam sice je ale nie telefonne. Stoji tam, ze tridsad pat libier a jej meno "Balagan". Za tolko mi to moze predat, ze som to ja. Zasmejem sa a vravim, ze ked dostanem job v office tak sa urcite vratim a ten carovny balzam od nej kupim. Pytam sa jej este ze odkial je. Dozvedam, sa ze zo Spanielska a myslou mi prebehuje Daliho tvorba, Gaudiho portfolio a Leos ako pije dvadsiatu kavu kdesi na spanielskom vidieku. Predstavujem sa aby som sa z Nobody-ho premenil na Frantiska a lucime sa s usmevom na tvari. Kazde tri kroky privoniavam ku golieru a zistujem, ze ten balzam je fakt fajn. Tvar mam zrazu taku pokojnu a hebku ako Karel Gott. V rozjimani ma zastavuje teta co robi interview na ulici. Tieto tety ma vzdy zastavia, ale ked poviem, ze nie som anglican a ze im nepomozem, tak ma nechaju ist. Tentokrat, ked poviem tete, ze prepacte, ale ja som z Presova, tak ona povie, ze nevadi a ze "I`m just looking for a young man..." Divne. Zeby mi Balagan natrela nejakju esenciu z spanielskej musky? Kazdopadne potesi. Mam este dost casu, rozhodujem sa teda zajst do agentury Manpower. Vchadzam do office a slecny na mna volajako viac pozeraju, tak sa rychlo uistujem, ze zips na nohaviciach nie je otvoreny a ze na tvari nemam cokoladu alebo nejake ine svinstvo. Charllote si ma berie pod kridla a konstatuje, ze som sa nejako zmenil a ze vyzeram nejak lepsie, ze co sa stalo a ze aj moja anglictina ja zlepsila. Je pravda, ze som uz schudol nejakych 12 kil, ale nechce sa mi vysvetlovat, ze to vsetko ten balzam. Chvilu spolu kecame, a ja sa pytam, ci nema nieco nove pre mna, a keby hej, tak nech sa len ozve, ze sa potesim. Inu lucime sa a ja si este odskocim dat predvianocny darcek. Vchadzam do hudobnin a po dva a pol mesiacoch chytam konecne do ruk gitaru. Hrajem si nase hitasy a citim sa bajecne. Tieto dni milujem. Clovek ma pocit, ze vsetko je tak ako ma byt a k pocitu sebaistoty mu netreba ani vykonat malu potrebu na toaletach nakupneho centra. Cestou domou sa tak trochu akoby vznasam a moje ego je patricne uspokojene. Doma mi vola Charllote z Manpower-u a ja sa uz vidim ako gigolo u nej doma v bielom kostime ako Michal David, kde zerem vsetko co ma vchladnicke za malu protisluzbu. Charlotte mi vysvetluje, ze ma pre mna job. Lahky a vpohode, ze zajtra rano by som este prisiel po detajly do agentury. Ja, este vzdy pod vplyvom balzamu, vravim, ze teraz nemam pracu, takze to beriem, ale ze nech mi povie o co ide, este raz. Ked mi oznami, ze ide o job upratovaca v miestnej nemocnici, tak balzam prestava ucinkovat a ja sa vraciam spat do reality. Pozicia upratovaca v Citty Hospital, ktora sa skryva za honosnym nazvom Portter, ma absolutne prebera a ja vazne pochybujem, ci som urobil spravne. Hovorim si, ze predsa sa nic nedeje, zajtra to checnem a potom sa uvidi. Kazdopadne vecer sa mi nezaspava lahko...