4 My first career advisor

Najlepsi liek na negativnu nostalgiu je praca. Clovek nema cas mysliet na keketiny a trafo v zaludku, spoznava novych magorov, nema pocit stratenosti a podobne kecy. Bohuzial frazu "No work tomorow" pocujem castejsie ako by som chcel ale co narobim. Nuz doma sediet je prijemne maximalne tak jeden den. Mirek mi navrhuje, aby som navstivil chlopasika, co robi karierne poradenstvo zadarmo a vedel by mi helfnut s mojim zivotopisom. Toz nedbam, fasujem mapu Nottinghamu, instrukcie, kde najst moju spasu. Vyrazam na prvy z mojich samostatnych vyjazdov. Zdolavam ulicu co sa vola Hunger Hill a zacinam tusit preco, nakolko v polovici kopca som zadychany jak dzedo a ciga v mojej hube mi nepridava na kondicii. Je pomerne teplo a z cela sa mi leje pot a pandero ma taha k zemi. Zdolavam Hilla a tentokrat schadzam dolu ulicou. Stracam sa, hladam sa, lovim v mape. Po minute sa opat stracam. Znova lovim v mape a ked mam pocit, ze som sa konecne zorientoval, tak sa opat stracam a zacina prstat. Super. Prsi a sucasne je dusno a mne sa zahmlievaju okuliare. Nevadi. John ma uz isto ocakava, tak ho nesklamem. Ked pozeram do mapy tak vsetko vyzera tak super jednoducho a prehladne, ale ked zdvihnem zarosene okuliare, tak to volajako navzajom nekoresponduje. Nu, predsa som sa nasiel a v mysli si znacim do mapy cerveny kruzok s napisom "nachadzate sa tu". Prechadzam rusnou ulicou a v dialke spoznavam umelu giganticku hus, ktora je symbolom tunajsej kolotocarskej mega turbo akcie Gussyfair abo jak sa to pise. Totalne spoteny s pocitom mokreho zadku nachadzam Johnovo doupe. Office nesie nazov FoxHolle. Vyborne. V liscej nore som este nobol. Este vzdy s mokrym colom a precizne ukrytymi flakmi pod pazuchami stlacam zvoncek. Teta s kockatou hlavou a bajuzami mi otvara dvere a pyta sa co chcem. Naucenou frazou "I would like to spike to XY", ktoru dodnes pouzivam casto, sa pokusam vysvetlit co chcem. Hovorim, ze mam apointment s Johnom. Teta checkuje dajaky zoznam a pyta sa ci s Johnom Akabuagabuabugbom. No ta je ze hej. Podla gesta tety usudzujem ze si mam sadnut na sofu a pockat kym pride John s priezviskom, ktore ma isto sam vytetovane na dlani, bo sebe ho sa nepamata.. Cakam. Dost dlho. Ked mam pocit, ze som zle pouzil enigmu na desifrovanie toho co mi povedala recepcna prichadza cierna teta a odvadza ma niekam dolu schodmi. Vobec netusim kde sme, kam ideme a cakam, ze zpoza rohu vyskoci John s papradim okolo pasa s kopiou v ruke a spolu s ciernou tetou si zo mna urobia Halazsle. Horsia predstava je uz len Antony Hopkins s Vasom Patejdlom v kozenych sado-maso kuklach. Nakoniec vchadzame do honosne zariadej chodby kde cakam kym ma John prijme v rezidencii. Opat cakam. jak furt. John po chvili vychadza a ja spoznavam mojho prveho karierneho poradcu v UK. John je nizky chlopik a je cernosko. Spolu s ciernou tetou a Monikou z polska radia takym keketom jak som ja, ze co maju robic a dze ist. Jon je v pohode. Vlastne si myslim ze je to syn Jamesa Browna. Toz vyberam z torebky zivotopis a prosim o radu, ci je moje CV ok. John sebe pretiera bradu a cozka tam pise a pise a skrta a vobec, zistujem, ze moje CV je hotove akurat tak z tretiny. Takze mi radi ze co a jak treba doplnit. hovorim, ze super ze to urobim a ze mu to zajtra donesiem checknut. John suhlasi. Doma prosim cez mail Petra o preklad mojej doterajsej kariery a ine keketiny. Na druhy den sa opat potim, stracam, nachadzam a stracam... Ked mi John checkuje opravene CV, tvari sa spokojne a vybera noviny, kde mi ukazuje joby, kam by som mal zavolat. "This, that, and this one and that one..." no prosto optimista. Ale potesilo ma to, splnilo ucel a ja odchadzam s mojim CV, dakujem vsetkym a uz sa vidim jak dostavam skvely job kde picujem na sekretarku, ze mi nedobru kavu uvarila a ze nesciham kreslic grafy na meeting a podobne hovadiny... Inu otvaraju sa mi neskutocne obzory a ja tak volajako rychlejsie a lahsie kracam. Aspon v tej chvili...