10 Svet matracov

(My first black pastor)

S mapou a instrukciami od Michaela sedim v zltom autobuse, ktory nesie honosny nazov Rainbow 3. Na treti pokus som spravne vyslovil nazov mestecka Ilkeston kde mam pracovat, takze este preventivne proprosim sofera, aby ma vyhodil na spravnej zastavke. Je jedenast hodin doobedu. Slnko svieti ako v maji a ja sa dostavam za hranice Nottinghamu a kocham sa okolitou prirodou a atmosferou vidieka. Vacsina domov vyzera rovnako ale mne to v tej chvili neprekaza.Stromy pri ceste, tri pasuce sa kone a styri ovce navodzuju v mojom vnutri pocit bezbecia a sucha. Citim sa tak trochu ako doma. Ale len tak trochu. Po polhodine jazdy mi sofer, alebo ako hovoria poliaci "kirovec", dava znamenie, ze som na mieste. Na zastavke okrem mna, vystupuje aj nejaky cernosko. Moze byt stary ako ja a v rukach tiez drzi poznavacie znamenie, malu vytlacenu mapu. Zistujem, ze sme z rovnakej agentury a pracujeme na rovnakom mieste. Vyborne. Dalej uz bludime spolu. Chudy sympaticky cernosko Olu pochadza z Nigerie a hovori s typickym africkym akcentom, napr. better vyslovuje ako beza. Jeho snom je stat sa knazom a vratit sa spat do svojej krajiny porobic poradky. Parada. Olu je od tejto chvile pre mna moj prvy cierny pastor.

Priblizne po desiatich minutach chodze nachadzame firmu Breasley Pillows. Tak toto volam svet matracov. Nikdy som o tejto komodite nevedel viac ako teraz. Nachadzame manazera warehousu Peteho, ktory ma rovnako ako vsetci, problem zapamatat si meno mojho cierneho kolegu. Mne sa to podarilo po tyzdni neustaleho vypytovania sa. Z manazerskeho kokpitu, ktory je provizorne zbity z nejakeho papundekla, schadzame do vyrobnej haly (...and I`m talking to my self, what a wonderful world...). Pete nam ukazuje strategicky bod kazdej fabriky - kantinu. Klasika. Automaty na kavej, chipsy a cukoladky, nanic plastove stolicky a stoly. Skor ako nam zacne smena, spoznavam pri jednom z chabych plastovych stolov kamarata. Tomasz je madar, s ktorym som pocital plastove pasiky v sklade v Lighthouse. Nejedna sa o Janosza, ktory bol tiez mojim kolegom, ale o ineho madara. Tomasz je mladoch, skoncil grafiku v Hungaryi a zaraba prachy na presun do Londyna. Vyzera uplne ako Bela Bugar v dvadsiatich troch rokoch. Hovori pomerne slusne anglicky ale rovnako ako ja nema prax v anglicku. Mame spolocny zmysel pre humor, co v tychto koncinach vzdy potesi. Zistujem, ze Tomas tu pracuje uz pomerne dlho a je spokojny. Fajn.

Zvonenie oznamuje zaciatok zmeny. Z magickeho pokoja kantiny prechadzame do srdca fabriky. Vsade naokolo su matrace vyrobene z makkej peny. Vsetko vyzera tak hebko a jemne. Niektori chlapi skladaju obliecky pre matrace, ini obsluhuju v komickych zasterkach siacie stroje a ja ocakavam, ze kazdu chvilu sa z ukrytych reproduktorov ozve George Michael alebo Elton John, zo stropu sa spusti disco gula a vsetci chlopi vybehnu v kozenych oblekoch a siltovkach ovesany retiazkami, aby v sialenom rytme pretancovali celu sichtu. Obzvlast jeden potetovany patdesiatnik s bajuzami v zastere pri siacom stroji by sa na to uplne hodil. Pocit, ze som sa omylom ocitol v bare Modra ustrica ma chvilu neopusta a ja si podvedome kryjem rit. Realita je vsak ina a ja onedlho zistim, ake tazke, vyslovene fukin heavy, su tie nevinne vyzerajuce matrace.

Pete nam predstavuje nasho supervisora Crayga (niekedy mam pocit, ze vsetci sa tu volaju bud John alebo Crayg). Malucky chlopik s briadkou v tricku Creator, vyzera naozaj ako potetovany mlady trpaslik a rozprava tak rychlo, ze mu nic nerozumiem. Chvilami sa mi zda, ze on vlastne nerozprava, len vydava take zvuky co sa podobaju na anglictinu. Neskor zistujem, ze sa mi to stava aj s inymi anglicanmi, takze problem bude asi v mojom primaci.

Postupne sa zonamujem z ostatnymi partakmi na poobednajsej zmene. Poliaci su v prevahe. Waldek, ktoreho Crayg nazyva eS.Kej teda Serial Killer, ma dostava nastarost a zasvacuje ma do matracovej alchymie. Casti matracov, ktore dohromady lepi na masine poliak Arek s kolegom Mariuszom, my odievame do obliecok, ktore tu vsetci volaju Covers, poliaci to vyslovuju ako Kovjers. Je ich asi tak dvadsat druhov, rovnako ako nalepiek, ktore zdobia celo matraca. Tie potom nasukame do plastoveho mecha a hajde s nimi do lisu, kde sa vakuovo zabalia a zroluju do mega rolky. No prosto skvela zabava. Vrchnu vrstvu vsetkych modelov tvori Memory Foam, ktoru vyvinuli v NASA. Vsetko si pamata, takze nesmiem zaspat na ziadnom z matracov, pretoze boss by bez problemov z otlacku tvare zistil, kto tam zdychal.

Konecne prestavka a vytuzena ciga. Davam sa do reci s poliakom Arturom, ktory skoncil sociologiu. Je to partak a ja mam dalsieho kamosa na pokec. Po breaku prichadza prvy kamion, a zacinam tusit co je vlastne mojou skutocnou ulohou na tomto mieste. Vsetky tie zrolovane bazmeky stoja v radoch za sebou a je potrebne ich zdvihnut na plece a odniest ujovi kamionistovi. Samozrejme velkost a vaha matracov je rozna. Single su najlahsie ale debilne sa chytaju, lebo su az prilis male. Double su trochu vacsie a su tak akurat. Kingy su zasrane tazke ale v porovnani so Super kingom su nic. Preniesol som takych dvadsat Kralovskych a Super kuriev a myslel som ze zdrhnem a tajne som checkoval najblizsi vychod. Prsty na rukach, bicepsy, chrbat a krcna chrbtica si vzali dovolenku a ja som zostal bezmocny ako take batola, takze z uteku nebolo nic. Najhorsie na tom bolo, ze vsetci, vratane trpaslika tie matrace nakladali na seba akoby sa nic nedialo, len ja som s rolkami zapasil ako taky chuj. Obcas mi pri nakladani spadla na zem ciapka, inokedy mi fukin Super poscel na mojom pleci skoro rozmliazdila okuliare, hodinky mi skrabali hebedne plastove zavesy na dverach skladu, no jednoducho som si to uzival. A Tomasz bol furt spokojny. Samozrejme som bol z toho nervozny, ale neskor som pochopil, ze clovek je tvor prisposobivy, mna nevynimajuc. Sichta skoncila a ja som ani neviem ako dosiel na zastavku v sprievode Tomasza, Serial Killera a Artura. Kym dosiel bus, tak S.Kej stihol uderic jedno pivo na zastavke a spokojne sme sa uz viezli domov. V tu noc som nemal problem so zaspavanim. Nasledujuci tyzden a pol sa niesol v rovnakych intenciach. Blizili sa vianoce, tak som si povedal, ze to vydrzim, ved cez sviatky si predsa oddychnem.